Devín

Germáni predstavovali veľké nebezpečenstvo pre Rímsku ríšu a z dôvodu tohto nebezpečenstva postavila rímska armáda okrem iných miest aj pozdĺž toku Dunaja sústavu opevnení nazývanú Limes Romanus. Už po prvom kontakte so slovenským územím si Rimania uvedomili neobyčajnú významnosť devínskeho hradného návršia, a preto na akropole postavili murovanú strážnu vežu, ktorej základy sa podarilo odokryť v priestoroch nádvoria stredného hradu. 

Archeológom sa podarilo zdokumentovať dve rozsiahlejšie rímske stavby na hradnom kopci a jednu rímsku vilu v neďalekej Dúbravke, v údolí na opačnom svahu Devínskej kobyly. Najrozsiahlejšia stavba sa nachádzala na nádvorí stredného hradu a hovoril som o nej už v súvislosti s nálezom keltských mincí. Išlo o budovu z 3. až 4. storočia skladajúcu sa zo štyroch miestností, z ktorých jedna bola zakončená apsidou. Dispozíciou pripomína kúpele, avšak zdá sa nelogické, aby sa takýto objekt nachádzal na kopci bez priameho prívodu vody. Účel stavby tak napriek revíznemu výskumu zostal zatiaľ otvorený. Je potešiteľné, že po odkrytí objektov v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia sa počiatočných finančných ťažkostiach našli nakoniec peniaze na to, aby sa tieto objekty mohli prezentovať návštevníkom hradu. Druhý väčší rímsky objekt sa nachádza na severnom svahu, o ňom si však povieme osobitne.